Advent #2 - Bdelosť

Život nevyhnutne smeruje k veľkolepému cieľu,

    veľkému finále, 

    majestátnemu záveru všetkého

        - túžob, nádejí, hrôz aj obáv -

    len nestrácaj vieru

    tak

    ako keď som sa raz kedysi ženil.

Život zaslúži si veľké Ž keď uteká preč zo zajatia,

    kde vyhrám,

    kde všetko minulé skončí

        - námaha, práca, skutky a činy -

    všetok význam stratia

    tak

    ako keď som sa raz kedysi Ženil.

Dôležité je začat, rozhodnúť sa jedno ráno,

    že teda idem,

    nasmerujem svoj život k cieľu

        - chcem, túžim, idem a som -

    všetko, čo treba, je to áno

    tak

    ako keď som sa raz kedysi ženil.

Nič iné nehrá zásadnejšiu rolu pri výhre,

    ako vedomé

    jasné a artikulované vyjadrenie

        - nebol som, som, budem a vydržím -

    o nič iné nejde v tejto hre

    tak

    ako keď som sa raz kedysi ženil.

Kebyže môžem, budem len odovzdane čakať,

    vznášať sa

    s hlúpym úsmevom na perách

        - hotovo, dokonané, tu som skončil -

    prečo by som mal ísť si cvakať?

    tak

    ako keď som sa raz kedysi ženil.

Veď čokoľvek by som spravil aj tak nezmení

    to jedno áno

    čo padlo na počiatku

        - príprava, údržba, budovanie a pozvánky?

    čistá zbytočnosť z nich pramení

    tak

    ako keď som sa raz kedysi ženil.

Tak som čakal, čakám a budem čakať,

    až do cieľa,

    až pokiaľ zaslúžene nevyhrám

        - vydržal som, odolal som a vyhral som -

    čakanie hrá mi priamo do karát

    tak

    ako keď som sa raz kedysi ženil.

Keď som sa raz kedysi ženil,

    prišiel Deň

    Deň cieľ, Deň finále

        - obrad, sobáš, torta a frak -

    len som zaspal, a Deň s dňom si zamenil

    a tak

    som sa nikdy vlastne neoženil.

Ušla mi.

    Deň po.