Občasník z Edinburghu (1.1.6) Nestíham!!!

Alebo, presnejšie povedané, nestíhal som!!! Cez víkend, majúc na vedomí blížiace sa deadliny dvoch esejí (1500 slov každá) a objem čítania na tutoriály a prednášky (nehovoriac o tom, že na eseje potrebujem prečítať aj veci, ktoré s prednáškami veľmi nič nemajú), som zrazu zistil, že (a) musím si nejako lepšie zorganizovať čas, a že (b) čítať je síce jedna vec, ale ten obsah toho, čo čítam, si nejako treba aj zapamätať.

(a) Ako si lepšie organizovať čas? Takže, nespať do jedenástej, keď mám voľný deň, resp. mám školu až poobede. Áno, každý rád spí, ale ak vstanem o deviatej, mám dve hodiny k dobru, počas ktorých sa môžem najesť, dať nejako dokopy, pozrieť správy či niečo oddychové, a potom o tej jedenástej napr. začať pracovať. A človek má potom čas aj spraviť si ráno palacinky :)

(b) Na každú prednášku z IPIR (politika) mám prečítať väčšinou dve kapitoly z učebníc (alebo jednu kapitolu a jeden nejaký iný článok) ako povinné čítanie, plus je tam dllllhý zoznam odporúčanej literatúry. Z nej sa snažím vyberať kratšie články alebo kapitoly z kníh (nie celé 300 stranové knihy), väčšinou tak aspoň dve-tri veci naviac teda. Čo dá dokopy tak približne 150 strán na každú prednášku, prednášky sú za týždeň dve...
A hoci čítam relatívne rýchlo, a teda samotné prečítanie nie je problémom, zapamätanie si toho, čo som čítal pred pár dňami už problémom je. A až túto nedeľu, keď som si písal cvičný essay plan na tutoriál, som si uvedomil, že ak chcem poznatky z toho, čo som prečítal, použiť v eseji, tak musím vedieť, čo v tých stovkách strán je popísané - čo, ako som zistil, mi až tak dobre nešlo. Tak som začal poznámkovať všetky dôležité vec, čo som prečítal, prešiel som si ich znovu, každé zhrnul približne na jednu A4 v bullet pointoch, a uvedomil som si, že som to mal začať robiť už dávno. Bolo to únavné a zdĺhavé, ale dúfam, že mi to pomôže.

Takže toto je výhoda aj nevýhoda britských univerzít (predovšetkým sociálnych vied a humanít) - času stráveného na prednáškach a tutoriáloch je pomerne málo (u mňa 11 hodín za týždeň), ale času, ktorý si človek sám musí zorganizovať a venovať štúdiu, je nepomerne viac. Môže sa to potom zdať, že ani v tej škole nie som, ale za to sa musí človek naučiť študovať bez dozoru a sám. Čo je, povedal by som, na nezaplatenie, hlavne ak chcete v štúdiu pokračovať aj ďalej.

Mimochodom, témy tých esejí sú:

• Na IPIR: "Explain how globalization has changed the role of the state."
• Na nórštinu: "Unification of Norway: Under what circumstances was Norway unified and why did the Norse leave Norway to settle in Iceland as a result."

Till next time, cheerio :)