IGF-1
"kravské mlieko obsahuje látku IGF-1 (insulin-like growth factor 1), ktorá podporuje vznik rakoviny"
IGF-1 je jednoducho povedané rastový (rast podporujúci) hormón/látka. Vyskytuje sa v mlieku úplne prirodzene (nie, nie je to žiaden hormón, ktorý do kráv pichajú mliekári, aby rýchlejšie vyrástla alebo dojila viac mlieka) a keďže mlieko je primárne určené pre teliatka, dáva zmysel, že tam je (pomáha teliatku vyrásť).
Vplyv na človeka má podobný. Viacere výskumy ukazujú, že IGF-1 podporuje rast svalov a kostí, rovnako aj hustotu kostí - bráni teda osteoporóze (1, 2). Taktiež jedna štúdia ukazuje, že reguluje (u myší) životnosť a oxidačný stres (3).
Čo teda tá rakovina? V tomto má Bukovský do istej miery pravdu. Totiž, keďže IGF-1 podporuje rast, podporuje rast čohokoľvek. A ako viaceré štúdie ukázali, podporuje rast rakoviny prsníka (4, 5), rovnako ako aj iných druhov rakoviny (6). Viaceré výskumy sa zamerali na rakovinu prostaty a ukázali, že IGF-1 zvyšuje riziko vzniku tejto rakoviny práve kvôli tomu, že podporuje rast nádorov (7). Treba však povedať aj to, že tieto výskumy ani tak netvrdia, že IGF-1 vedie k vzniku rakoviny, ale že ho môže podporiť (ak existujú iné faktory, ktoré k vzniku rakoviny môžu viesť)/rast rakoviny zhoršiť (ak už človek rakovinu má).
IGF-1 je naozaj dvojsečná zbraň. Pre teliatka (a aj pre malé deti či kohokoľvek, kto potrebuje podporiť rast svalov či zabrániť rednutiu kostí) je požehnaním, no pre ľudí s rakovinou, alebo so zvýšeným rizikom rakoviny, je kliatbou.
Laktóza
"kravské mlieko obsahuje laktózu, ktorú nedokáže optimálne tráviť asi 40% dospelej populácie - laktózová intolerancia a ktorá podporuje degeneráciu šošovky a vznik katarakty (šedý zákal)"Áno, mlieko obsahuje laktózu. To je fakt. A áno, pred 10.000 rokmi boli v princípe všetci dospelí ľudia neschopní tento mliečny cukor stráviť. Prečo? Lebo na štiepenie laktózy potrebujeme laktázu, enzým, ktorý síce malé deti majú (lebo laktóza je aj v materinskom mlieku), no v dospelosti preň už nie je potreba.
Alebo nebola. Od kedy sa v Európe a Afrike pred cca 10.000 rokmi začali chovať zvieratá na mlieko, sme svedkami relatívne rýchlej evolúcie, počas ktorej sa gén, ktorý kóduje pre laktázu u dospelých (lactase persistence) rozšíril po celej Európe a Severnej Afrike (8). Najvyššie podiel laktázy (laktózovej tolerancie) je v populáciach na severe Európy (9), zatiaľ čo intolerancia je najčastejšia mimo európy, hlavne o ľudí čiernej pleti (10).
Na rozdiel od napr. celiakie však intolerancia na laktózu nie je autoimunitné ochorenie (11), čo znamená, že ak má človek problém s trávením laktózy a niečo s laktózou zje, nebude to mať žiadne trvalé následky, čo pri celiakii neplatí. Zlé trávenie laktózy taktiež podľa jednej štúdie dokáže zlepšiť návyk - strava bohatá na mliečne produkty (12) a pitie kefíru namiesto bežného mlieka taktiež zlepšuje stráviteľnosť a toleranciu laktózy u ľudí s intoleranciou (13). A na Stanford School of Medicine momentálne prebieha štúdia, skúmajúca rozdiely medzi pasterizovaným a surovým mliekom čo sa tolerancie týka (14).
Najfascinujúcejšie je však to, čo výskumy hovoria o vzťahu k šošovke. Dve štúdie ukazujú, že laktóza chráni pred degeneráciou šošovky a podporuje jej zdravý vývoj (15, 16), čo je úplny opak tvrdenia v Bukovského pamflete.
Beta-laktoglobulín a výživa
"kravské mlieko obsahuje bielkovinu beta-laktoglobulín, ktorá je najsilnejším a najčastejším potravinovým alergénom"Áno, beta-laktoglobulín môže byť alergénom a je napr. zaujímavé, že hoci sa vyskytuje v kravskom, ovčom aj kozom mlieku, nenájdeme ho v ľudskom mlieku (17). No alergénom môže byť hocičo, aj tá Bukovského ospevovaná fortifikovaná múka (18, 19). To, že ľudia môžu byť na mlieko alergický, nie je kontroverzné (20), no jedna štúdia ukazuje, že oveľa viac ľudí si myslí, že je alergických na mlieko ako v skutočnosti je (21). A iná štúdia ukazuje, že ak bol človek ako dieťa kojený materinským mliekom, má oveľa nižšiu šancu rozvinutia tejto alergie ako deti, ktoré boli "kojené" náhradným mliekom (22).
"kravské mlieko na druhej strane neobsahuje látky, ktoré majú ochranný vplyv na ľudské zdravie"Čo znamený ochranný vplyv na ľudské zdravie? Nutričné zloženie mlieka nájdete napr. tu (23). Mlieko obsahuje napr. vitamín B12 (vitamín, ktorý nájdete len v živočíšných produktoch) a ktorého nedostatok môže viesť k depresií, inkontinencií, strate pamäti či strate chuti a čuchu (24). Vitamín A, ktorého je mlieko taktiež zdrojom, podporuje zdravú kožu či zuby, zlepšuje zrak a zrejme pomáha aj pri reprodukcii a kojení (25).
A nesmieme samozrejme zabudnúť na bielkoviny. Mlieko obsahuje kompletný proteín (všetky esenciálne aminokyseliny), ktorý pozostáva predovšetkým zo srvátky a kazeínu. A hlavne srvátkový proteín podľa viacerých štúdii pomáha pri liečbe rakoviny hlavne zo stránky "vyhladovávania" nádorov, ktoré sú následne zraniteľnejšie pri bežnej liečbe (26, 27, 28, 29, 30, 31). Jeden výskum ukázal priaznivý vplyv srvátky aj pri iných ochoreniach, ako sú HIV, hepatitída typu B či osteoporóza (32).
Ak sa človek naozaj obáva o výživnú hodnotu mlieka, mal by sa pozrieť po surovom mlieku, keďže pasterizácia znižuje jeho obsah železa, mangánu a medi (33). A keď už sme spomínali beta-laktoglobulín, podieľa sa na vstrebateľnosti vitamínu A a počas pasterizácie je znehodnotený, čím zhoršuje aj vstrebateľnosť tohto vitamínu (34).
Záver
V skratke: Bukovský panikári. Ak netrpíte vážnou intoleranciou na laktózu alebo alergiou na mlieko, nie je dôvod, prečo by ste ho nemali piť, hlavne, ak pijete (nepasterizované) mlieko z kráv, ktoré papali trávu a nie silo a kadejaké obilniny, pretože ich mlieko bude obsahovať viac cenných mastných kyselín ako omega-3 či CLA (35, 36). Ak máte problémy s trávením bežného mlieka z obchodu, skúste prejsť buď na kefír či iné zakysané mliečne produkty, alebo vyskúšať nepasterizované mlieko (z automatu). A čo sa rakoviny týka, IGF-1 môže síce podporiť rast nádorov, no srvátkový proteín má dokázané protirakovinové účinky a môže pomôcť aj počas liečby, nie len ako prevencia.
doplnené 14. mája o 22:10 o údaje o srvátkovom proteíne
