Občasník z Edinburghu (1.2.2): Innovative Baking Week

Dlho som sa neozval. Viem. Nejako som nestíhal písať blog. Ale tento týždeň stojí za to. Mali sme v škole "Innovative Learning Week" - namiesto prednášok špeciálne workshopy, prednášky, debaty... Ale hlavne som mal viac voľna, tak som si povedal, že popri čítaní, písaní esejí a práci na walkwithme.sk, skúsim pár vecí upiecť, nie len uvariť.

Všetko to začalo minulý víkend s chlebom - ako iste viete, Briti nepoznajú dobrý chlieb, a tie ich toasty mi začínajú liezť na nervy. Tak som sa jeden deň rozhodol, že si nejaký poriadny chlieb urobím sám. A tak sa aj stalo. Trvalo to všehovšudy asi 10 hodín (cez noc cesto odpočívalo v chladničke), ale výsledok stál za to. Chrumkavá kôrka, a vôbec všetko. A aj keď nenarástol úplne tak, ako mal, stále bol skvelý.

Druhý pokus bolo niečo sladké - zrak mi padol na dánske sladké pečivo. Teda, aspoň na cesto, z ktorého sa také niečo robí. A to bola teda sranda. Trvalo to snáď dve hodiny, kým bolo cesto hotové, toľko krokov na jedno cesto... Ale, nakoniec to bolo všetko hotové, cesto pripravené, a mohol som začať tvarovať. Spravil som všakovaké malé "hniezda" a iné srandy, naplnil džemom alebo "karamelom" - rozpusteným cukrom s maslom a mliekom, a bolo. Výsledok bol prekvapivo dobrý, aj keď asi by to chcelo zaujímavejšie náplne. Nabudúce.

Tretia v poradí (nie úplne pečenie, ale stále je tam cesto) bola echt rakúska veľká parená buchta. Cesto tentokrát o niečo jednoduchšie (a hlavne sa už učím docieliť to, aby sa cesto vôbec nelepilo), problémy boli inde: Prvý bol s parením. Akosi mi nedošlo na začiatku, že to treba pariť a nie piecť :) Ale nejako som sa vynašiel, na hrniec s vriacou vodou som dal sitko, do neho buchtu, a zakryl pokrievkou. Fungovalo. Problém dva však bola poleva. Nie len, že tu nedostane človek mak, ale aj vyrobiť si vanilkovú omáčku nie je úplne najjednoduchšie, tak som sa obišiel len s maslom a trochou čokolády. Ale buchta bola to, čo sa ráta, a tá bola skvelá :)

A posledný zárez do varešky sa udial včera, keď som sa v záujme zúžitkovania zbytkového mletého mäsa v mrazničke odhodlal niečo úplne iné a nové - mäsové koláče, čo mimo britských ostrovov takmer nikde inde nenájdete. Krok prvý: cesto. Keďže som nepoužíval recept, musel som trochu improvizovať, ale spomenul som si na to, ako mi bolo opísané cesto mince pies, keď som ich priniesol domov na vianoce - múka, voda, olej/maslo, a to všetko rovným dielom. Tak som tak učinil, veď pies ako pies, zamiešal cesto, doupravoval, aby sa nelepilo, a bolo. Následne som si spravil mäsovú výplň - mleté mäso, paradajka, mrkva, paradajkový pretlak, cibuľa (také kvázi bolognese), vyformoval tri koláče, naplnil mäsom, zavrel, navrch nastrúhal syr, a bolo! Prekvapivo chutné, napriek všakovakým varovaniam pred mäsovými koláčmi :D

A tak sa Innovative Baking Learning Week končí pomaly, ja pilne pracujem na esejách, ktoré mám odovzdávať v marci, pred týždňom som konečne dostal výsledky z politiky z prvého semestra (A A A!), a ináč žijem. Tu sa postupne otepľuje, cítiť niečo ako jar vo vzduchu... Ale iba niečo ako :D Pripájam nakoniec fotku Germknoedel (chutila lepšie ako vyzerala :P):

počúvať aktívne, časť druhá

kontext


m83 - farewell, goodbye
   (ticho, tma, melanchólia, hĺbka - toto všetko pre mňa táto pesnička vystihuje a symbolizuje. silný silný úvod)
ólafur arnalds - Þau hafa sloppið undan Þunga myrkursins
   (a silne pokračujeme. ólafur je jeden z tých skladateľov, ktorého piesne sa na takúto aktivitu jednoducho hodia. a tá trubka...)
for a minor reflection - dansi dans
   (trošku zmiešané pocity. famr aj dansi dans mám hrozne rád, ale dansi dans je na takýto štýl hudby a počúvania asi prikrátka a trochu príliš jednoduchá. famr má aj lepšie)
bombay bicycle club - dust on the ground
   (trošku nevýrazné, aj keď na gitarovku ako bbc nie úplne priamočiare a jednoliate, to odceňujem :))
--
bjork - violently happy
   (staršia bjork, elektronickejšia, surovejšia a menej "hrkálková" ako nová, ale stále silná. aj keď absenciu akustických nástrojov cítiť)
battles - icecream
   (mám pocit, že som si toto celé vymyslel len pre battles. tie šepoty zprava, zľava, tie klávesy a gitary a bicie. najsamepickejšejšie)
arcade fire - city with no children
   (chudáci arcade fire prišli po battles. a oproti nim... bol toto šedý priemer gitarovej hudby (pričom je tá pieseň tak dobrá!))
apparat organ quartet - 123 forever
   (a opäť stúpame. 4 organy, bicie, hlas cez vokóder, vtipná pieseň - o zážitok postarané)
--
foals - this orient
   (foals už sú raz takí - ich si treba pustiť na platni s kvalitnou reprosústavou, sadnúť si v kresle pri krbe a vnímať. a keď nie je krb, kreslo ani platňa, postačia aj kvalitné slúchadlá a dostatočne kvalitná digitálna nahrávka. áno áno áno)
sigur rós - starálfur
   (človek si tu uvedomí, ako komplexné a členité sú piesne sigur rós, koľko rôznych nástrojov a hlasov sa tam prestrieda. v spojení s členitosťou a dynamikou tejto skladby a jej melódie, výborné)
pjoni - mummy
   (nový pjoni (clouds no raisins), ešte čerstvý, príjemne prekvapil. inteligentná, hlboká a krásna elektronika, a potom začujete cello... čakajte recenziu)
seabear - cassette organ + aplacetostay
   (vhodný výber na ukončenie tohto setu. táto dvojica tichých, krehkých piesní, kde je dominantná gitara dopĺňaná všakovakými "hŕkálkami", sú pokojnou bodkou. dopočutia nabudúce :))

počúvať aktívne

keď hudba prejde z pozadia do centra diania. v pozadí len tma, ticho. kvalitné slúchadlá, kvalitná hudba, #flac kvalita. počúvať aktívne.


takto nejako som zhrnul to, s čím som dnes večer experimentoval. potom, čo som narazil na pieseň od esben and the witch, o ktorej šimon napísal, že znie dokonale v tme, som zhasol svetlá, zatiahol závesy, nasadil slúchadlá, pustil si danú skladbu a zavrel oči. a počúval.


keď človek má neustále pustenú hudbu pri práci, ten neustály drone hluku sa nedá reálne počúvať, skutočne vychutnať, prežiť, hodnotiť. máme to tam, aby sme nezaspali, spestrili nudnú prácu, či len tak počuli niečo okrem tykania hodín na stene, ale ináč... drone, šum v pozadí. 


avšak počúvať hudbu aktívne, sústrediť sa len na hudbu a na nič iné, odstrániť hocičo, čo by mohlo rušiť, to je zážitok. v tichu, tme, s kvalitnými slúchadlami, to ide. vtedy sa naozaj dá prežiť každý detail sklady, ktorú počúvame, aj tú najhlbšiu basovú linku, uvedomiť si, že tá kapelá má naozaj minimálne dvoch alebo trochu vokalistov, a konečne oceniť to, že každú pieseň nehrá len jeden týpek s gitarou. a tak som strávil dnešný večer - spravil som si celkom eklektický výber dvanástich piesní, ktoré mi práve v tej chvíli prišli na um, a postupne, po štyroch, som ich naozaj počúval.


tu je teda ten zoznam - medzi každými štyrmi som spravil kratšiu prestávku, zažal som svetlá, raz som sa išiel najesť, inokedy si umyť zuby, či som si niečo prečítal, išiel na twitter, hocičo, len som nepočúval hudbu. a potom som sa opäť vrátil do tmy. ponoril sa do hudby. prežíval ju. there is so much beauty in the world...


esben and the witch - argyria 
   (tá, čo to začala. zimomriavky)
braids - lemonade 
   (flac kvalita, čo viac dodať. krásny zážitok)
gungor - brother moon 
   (táto pieseň ma dostane aj za svetla, aj keď ju počúvam hocikde za pochodu. gungor má toľko rôznych    nástrojov, že to je naozaj pomaly orchester)
sigur rós - olsen olsen 
   (island musel byť. píšťalka v strede piesne je kúzeľná)
--
billy barman - strmá voda
   (neviem, čím to je, ale odkedy som túto novú pieseň od bb počul, nemám jej nikdy dosť)
of monsters and men - little talks
   (ach. tak živé, tak radostné, tak islandské)
ólafur arnalds - 3055
   (moja srdcovka. táto skladba má asi všetko. krásny tichý klavírny úvod, epický vygradovaný vrchol a upokojujúci záver. skoro tak dobré ako naživo)
the xx - vcr
   (túto pieseň poznám nanešťastie až príliš naspamäť, a tým, že je taká krátka, ma nemalo veľmi čo prekvapiť)
--
imogen heap - first train home
   (prekvapivo nudné. niečo tomu jednoducho chýbalo. pár zaujímavých chvíľ, ináč šeď)
daníel bjarnason - bow to string
   (veľmi náročné na počúvanie, ale predsa ku mne tá istá disharmonickosť a premenlivosť skladby hovorí)
emiliana torrini - gun
   (krása. emilianu som doteraz počúval veľmi málo, a z tejto piesne som poznal akurát tak ten základný gitarový rif. aj by sa zdalo, že tam toho príliš veľa iného nie je, ale to je len klam. plná a komplexná pieseň, super!)
bon iver - holocene
   (piesne bon ivera sú na toto stvorené. a keď si pritom vybavím zábery z klipu točeného na islande...)
--esben and the witch - argyria 
   (tá, čo to na dnes ukončí. dobrú noc)

spontaneous occupation

    let us occupy the world
    let us build castles of tents and toilets and pianos and farts and
    let us march down the streets of portland and houston and edinburgh and california and
    let us set fire to the streets and cities and roofs and cats and horses and
    let us run away from the army and the police and angry dogs who lost their best friend the cat
    although they keep fighting they need each other they miss each other they require one another they cannot be separated never ever and

    we did it we burnt the cats we burnt horses and houses jokes and fun and freedom yes
    we burnt the flag the star spangled banner we threw it to the hogs to feast upon it to eat it to devour it to let if fly in the winter winds of this great falling world that is decadent and gorgeous and lovely and just prefect
    it is falling apart it can never be truly recovered

    thats why i think the people next room drink they realize this has no solution no victorious day no end of occupation
    so they must drink the night turns into a day and when that day turns into a night and so on until the day of the end of occupation comes and
    since that is never they will be there till the end of times
    time is flying clocks and watches are flying around the room and i cannot keep track of time but
    i always wanted to own time to own all the watches and and all the clocks the grandfathers clocks utmostly yes
    it was the clocks that led me here the clocks of destiny and time the clocks that tick tick boom boom tick tick tick

    like a dynamite like a bomb that is about to explode somewhere maybe in the car maybe on the street maybe among the horses we set on fire
    it is horror pure horror and we caused it we set this madness going we are responsible we are guilty
    let us occupy our homes and apartments because it is our fault our fault no one elses

Občasník z Edinburghu (1.2.1): Nazpátek

Tak som sa po takmer mesiaci opäť vrátil z lesov a lúk Liptova, ruchu Bratislavy, izolovanosti Čiernej Vody a krásy tridsiatych rokov naspäť sem hore na sever, aby som započal druhý semester na vysokej škole. Prišiel som minulú nedeľu neskoro večer (tesne som tú nedeľu vôbec stihol, do bytu som sa vrátil o pol dvánastej), takže som si nechal prvý týždeň na vydýchanie a opätovné (aspoň ako také) zabehnutie rutiny a napísanie prvého blogu. Takže, tadá!

Tu sa toho až tak veľa nezmenilo, akurát máme nového spolubývajúceho, keďže Američan John tu bol len na semester na výmene. Nový dobrodruh je tiež Američan, ale tentokrát z Texasu a volá sa Callep (neviem, či to spellujem správne :D). Stretnúť sa nám podarilo (keďže som bol posledný, čo sa po Vianociach vrátil) až utorok (čo je stále skôr ako minulý semester, kedy sme sa všetci štyria naraz stretli v kuchyni až po takmer dvoch týždňoch :D), ale zatiaľ teda vyzerá všetko v poriadku :)

Druhou zmenou je to, že mám jeden nový predmet. Politológia je totižto v prvom ročníku rozdelené do dvoch predmetov; v prvom semestri to bol IPIR (Introduction to Politics and International Relations), ktorý je v druhom nahradený novou skratkou, DCP (Democracy in Comparative Perspective). Na tomto predmete, ktorý slúži ako úvod do komparatívnej politilógie, budeme porovnávať tri krajiny, Nemecko, Mexiko a Južnú Afriku. Zatiaľ vyzerá tento predmet viac "zo života" ako IPIR, ktorý bol pre svoju prílišnú šírku a všeobecnosť často príliš teoretický a povrchný (čo však bolo asi nutné, zohľadňujúc rozsah učiva). Zaujímavosť z prvého textu, ktorý čítam o histórii vzniku moderného Mexika (od vyhlásenia nezávislosti od Španielska): v priebehu asi desiatich rokov od osamostatnenia sa sa režim v Mexiku zmenil aspoň štyrikrát - najprv to mala byť monarchia s európskym cisárom v únii so Španielskom, potom z toho vznikla nezávislá monarchia s mexickým cisárom, ktorý bol zvrhnutý, a miesto monarchia bola ustanovená federálna republika na štýl USA, ktorá však tiež dlho nevydržala a bola premenená na centralizovanú republiku. Po odtrhnutí Texasu a Yucatánu bola opäť načas ustanovaná federálna vláda, ktorá však tiež dlho nevydržala... Ach, simpler times asi :D

To bude asi tento raz už všetko. Je nedeľa poobeda, ja idem dočítať, ako to s Mexikom nakoniec dopadlo, a pripraviť sa na budúci týždeň.